piatok, 15. mája 2015

RECENZIA: Rainbow Rowellová - Fanúšička

Názov: Fanúšička
Pôvodný názov: Fangirl
Autor: Rainbow Rowellová
Vydavateľstvo: Ikar, 2015
Hodnotenie na Goodreads: 4.20












Väčšina ľudí rozlišuje knihy na dobré a zlé, ja ich občas ešte rozlišujem na tie, ktoré ma po dočítaní inšpirujú ihneď si sadnúť za notebook a písať recenziu a tie, ktoré so mnou zvlášť nepohnú ani napravo, ani naľavo. Fanúšička patrí medzi tie inšpiratívne. Síce ešte tuto na Slovensku iba vychádza, no v našich užších čitateľských kruhoch je už takmer chronicky známa ako jedna z TOP kníh pre mladých dospelých. Rainbow Rowellová tiež nie je zrovna neznáme meno, predsa len už u nás vyšla jedna jej veľmi úspešná kniha, Eleanor a Park.
Ktorú som ešte nečítala, takže sa ma...ehm...nepýtajte, či je dobrá:D

Aby som sa ale vrátila k Fanúšičke - roky som si ju odkladala ako čerešničku na torte, ktorú si prečítam, keď ju u nás konečne vydajú. A za tie roky som si ju v hlave vyniesla na tisíc piedestálov a odovzdala jej cenu Najlepšia kniha, ktorú som ešte nečítala. Logika nepustí a tak už možno tušíte, že niečo také speje skôr ku veľkej literárnej katastrofe, než k splneniu všetkých mojich tajných knižných túžob. Ale pekne poporiadku.

Viete čo vznikne, ak rozdelíte na polovicu meno Catherine (a veľmi veľmi prižmúrite oči)? Cather a Wren. To sú zhodou okolností mená dvoch hlavných predstaviteliek - dvojičiek. No, vlastne, ani nie tak zhodou okolností, ako celkom zámerne. Ich mama po pôrode nemala chuť/čas/náladu vymýšľať pre svoje dcéry dve mená a tak vymyslela jedno a presekla ho v strede. Potom vzala nohy na plecia a opustila ich životy. Cath a Wren tak vyrastali iba s trochu...svojským otcom ale zato s obrovským množstvom lásky. Sestry mali medzi sebou silné puto, aké prináleží len dvojici, ktorá spolu zdieľala jeden stiesnený priestor 9 mesiacov. Boli takmer nerozlučné a dokonca mali aj rovnakú záľubu - knižnú fantasy sériu Simon Snow. Cath sa dokonca preslávila fan fikciou, v ktorej sa do seba nechala zaľúbiť dvoch hlavných mužských protagonistov, Simona a Baza. Predstavte si preto ten šok, keď Cath zisila, že jej sestru už viac nebaví uzatvárať sa iba vo svete fantázie a chce si nový univerzitný život užívať naplno - a tak trochu bez svojho všadeprítomného dvojčaťa. Cath tak chtiac-nechtiac skončila s novou spolubývajúcou, ktorá ju evidentne neznáša a s profesorkou literatúry, pre ktorú sú fan fikcie skoro ako dielo Satanovo. To sa tá vysoká škola pekne začína...




Faktom je, že mi chvíľu trvalo, kým som vo Fanúšičke našla to čaro, ktoré v nej zjavne nemali problém nájsť iní. Ten hlavný a svojim spôsobom jediný problém, boli časté prerušovania deja úryvkami zo Simona Snowa a Cathinej fan fikcie. 
Ja. To. Proste. Nemám. Rada :D
Niekedy som si myslela, že ma v knihách iritujú iba časté flashbacky (úryvky z minulosti), ale skôr to asi bude hocičo, čo narúša plynulosť deja. Tieto úryvky z fiktívnych kníh síce nie sú príliš dlhé, no vadilo mi na nich aj to, že na seba nijako zvlášť nenadväzovali a nedá sa povedať, že by tvorili akúsi ucelenú dejovú zložku, boli skôr na okrasu (= totálne bezvýznamné a pre mňa minimálne zaujímavé). Čítala som to a nechápala to obrovské nadšenie Simonom Snowom. Takže čo som urobila? Všetky tieto úryvky som začala preskakovať :D Ja viem, neprofesionálne, ale viete, ako mi to pomohlo?

Odrazu som sa KONEČNE mohla začať sústrediť na Cath, na vzájomnú dynamiku s jej sestrou a novou spolubývajúcou Raegan a uvedomila som si, že je tu ešte nejaký Levi, ktorý by si asi zaslúžil moju osobitnú pozornosť (a nemýlila som sa). Cath ma začala šialene baviť. Je to taká čistá tragédka, ktorú asi každá jedna z nás dokáže aspoň sčasti pochopiť. Cath rieši ABSOLÚTNE VŠETKO. Čítať jej myšlienkové pochody je ako čítať môj tajný denník existenčných problémov - "Keď vojdem do jedálne, ako nájdem, kde začína a kde končí rad? Keď vchádzam na prednášku, mám klopať alebo iba tak vtrhnúť dnu? A treba aj pozdraviť, či?" No nemilujte ju.

Leviho som dosť dlho prehliadala (a viním z toho Snowa). On je taký netradične tradičný mužský hrdina - žiaden svalnatý mačo s hranatou sánkou a lícnymi kosťami, s ktorými by si nakrájal chleba na raňajky. Rainbow Rowellová ho do príbehu zapájala pomaly a opatrne, ale o to viac vo mne zarezonoval jeho postupne sa vyvíjajúci vzťah s Cath. Ak sa bojíte insta lásky na YA spôsob, nebojte sa. 

Nápad s hlavnou hrdinkou, ktorá je obrovská nerdka s nulovým sociálnym životom a ktorá prevažnú časť dňa trávi vo svojej hlave, bol vynikajúci a nadmieru dobre spracovaný. Chápem, že sa autorka úryvkami zo Simona Snowa snažila príbeh ešte nejako obohatiť a pozdvihnúť ho na vyššiu úroveň, čo sa jej vo všeobecnosti aj podarilo a medzi čitateľmi to malo obrovský úspech. Mne sa však oveľa viac páčili tie úžasné realistické postavy, vzťahy medzi nimi a hlavne vtipné a duchaplné dialógy, ktoré sú ten pravý klenot Fanúšičky. Kniha dokonca zabŕdla aj do trochu ťažších a zamyslenia hodných tém, akou je napríklad mentálna choroba, či jednoduché a predsa tak zložité dospievanie. Nie je vyslovene tragická a smutná, ale nemôžem povedať, že by som miestami nemala aspoň knedľu v hrdle :)

Toto je kniha, ktorá má 400 strán, no nebudete mať ani najmenší problém čítať ju do rána bieleho. Pre účely tejto recenzie (aby sa nepovedalo), som si dodatočne prečítala aj ďalšie úryvky zo Simona Snowa a z fan fikcie a musím uznať, že takto po sebe sa mi to čítalo oveľa lepšie a dokonca ma to v určitých chvíľach celkom pohltilo :) Vyznačila som si v texte asi tisíc hlášok a zo záveru som bola úplne nadšená, aj keď to nebol taký ten klasický srdiečkovsko-kvietočkovský záver s dlhokánskym epilógom, na aký som zvyknutá z iných kníh. Škoda toho pomalého začiatku, kedy som bojovala s knižnými úryvkami a s trochu pomalším rozjazdom, no celkový dojem z čítania je skutočne výborný :)

Fanúšičke nikto neodoprie, že je jeden z (nie tak úplne) skrytých pokladov súčasnej young adult tvorby. Je to príbeh s mnohými vrstvami, ktoré postupne odkrývate a každá jedna spôsobí, že sa do knihy zamilujete viac a viac. Niekoho chytí úplne od začiatku, iní jej na chuť prídu až časom, no málokto ostáva po prevrátení posledného listu sklamaný. Takže...hor sa do májovej mega novinky! :)


Ak ste sa rozhodli, že idete do toho, môžete si Fanúšičku zakúpiť TU :)



sobota, 9. mája 2015

RECENZIA: Sarah J. Maas - A Court of Thorns and Roses

Autor: Sarah J. Maas
Vydavateľstvo: Bloomsbury, 2015
Hodnotenie na Goodreads: 4.44













Kniha je prerozprávaním slávnej a na celom svete obľúbenej
rozprávky Kráska a zviera. Kráskou je v našom prípade chudobná Feyre, ktorá žije po boku svojho otca a dvoch sestier v starej chatrči a počas dňa odchádza hlboko do lesa loviť zvieratá, aby mala jej rodina čo do úst. Tamlin je Fér, jeden zo siedmich Lordov siedmich férskych krajín, ktorý bol spolu s celým jeho kráľovstvom zakliaty, aby na tvári nosil vždy masku, pričom mu zároveň bola odobraná mágia. Nad hlavou mu k tomu všetkému visí Damoklov meč – pokiaľ sa kliatba neprelomí, čaká ho večnosť v úlohe otroka pri nohách tej, ktorá mu kliatbu spôsobila.
Feyre je Tamlinom doslova dovlečená na jeho panstvo ako trest za to, že počas lovu zabila jedného z jeho priateľov premeneného na vlka. Času na to, aby sa do večne sfučaného a jednoslabičného Tamlina zamilovala a prelomila kliatbu je málo a k tomu je tu ešte jeden obrovský problém: Feyre nemá poňatia, o čo vlastne ide.

...A čitateľ s ňou.
Keďže je kniha písaná v prvej osobe z pohľadu Feyre, nevieme, čo sa vlastne deje, prečo Feyre za vraždu nepostihol oveľa krutejší trest, prečo sa okolo nej Tamlin neustále obšmieta, aj keď ju na prvý pohľad neznáša, prečo jej nikto nič nepovie, aj keď podľa neustáleho šuškania a tajných rozhovorov medzi obyvateľmi panstva môžeme usúdiť, že steny ( a pán domu) skrývajú nejedno tajomstvo.


Skutočne ale nič nevieme? Kráska a zviera je chronicky známa rozprávka a hoci je v tejto knihe množstvo zvratov a kozmetických či priam plastických úprav, podstata ostáva rovnaká, a tak si už hneď na začiatku môžeme domyslieť, čo robí Feyre za hranicami ľudskej krajiny. To, že čitateľ dopredu tuší, čo sa stane, je vždy hlavné riziko „retellingov“, podstatné však je, či sa autorovi podarí okoreniť svoju knihu dostatočne chutne na to, aby zaujala nielen fanúšikov ľúbostného príbehu Belly a jej Zvieraťa, ale taktiež tých, ktorých táto prostá až naivná rozprávka nikdy neoslovila. 
Maasovej sa to viac-menej celkom podarilo. Podstatné obmeny tkvejú už v samotnom posune príbehu do viac dospeláckej roviny (Feyre má 19 rokov, Tamlin je nesmrteľný, ale výzorom pár rokov pred tridsiatkou, nehovoriac o dooosť grafických a pomerne početných sex-scénach) a v oveľa temnejšom spracovaní námetu s niekoľkými vyslovene drsnými úmrtiami a opismi smrti. Už len fakt, že hlavná záporáčka je psychicky narušená sadistka s obrovskou nenávisťou k ľuďom naznačuje, že toto prerozprávanie NEBUDE zacielené na detských čitateľov. Čo mne osobne veľmi imponovalo ;)

Čo zasa môže osloviť iných čitateľov, je idea hrdinky, ktorá nám tak trochu pripomína Katniss. Feyre sa sama stará o rodinu, aj keď má rodiča, ktorý by to mal robiť za ňu, loví, taktizuje, chodia jej po rozume aj iné veci, než iba príťažliví chlapi v jej okolí. Na druhej strane však nie je až neprirodzene schopná, nezachraňuje (alebo aspoň neplánuje zachraňovať) svet, častokrát sa musí spoľahnúť na iných, aby vôbec prežila deň. Akonáhle je však vystavená šialenej skúške, v ktorej musia ísť emócie úplne nabok, urobí rozhodnutie, ktoré by podľa mňa nedokázala urobiť ani veľká Katniss. Klobúk dole, Feyre.

Napriek niekoľkým problémom, ktoré som mala s vývojom deja a s menším počtom logických chýb, hodnotím A Court of Thorns and Roses ako veľmi dobrú a kvalitnú knihu. Aj keby bol niekto počas čítania chvíľami nespokojný, či už s konaním postáv alebo so samotným príbehom (ja som miestami bola), napínavý a emotívny záver takmer garantuje veľkú spokojnosť po jej dočítaní. Zatiaľ čo je prvá časť knihy poväčšine romantická, vzťahovo orientovaná a sem-tam doplnená o zaujímavé dramatické situácie, druhá časť je temná, akčná a plná vyhrotených momentov, kedy skoro nedýchate. To je podľa mňa výborná kombinácia.



Táto recenzia je písaná z pohľadu niekoho, kto zatiaľ nečítal Maasovej populárnu sériu Throne of Glass. Musím ale uznať, že po tejto knihe sa šance na to, že si ju raz prečítam, zvýšili :) O tom, že tá ženská vie písať, asi nikto nepochybuje, ja by som snáď ešte dodala, že jej silná stránka tkvie v tom, že so svojimi postavami nejedná v rukavičkách a nemá problém uštedriť im poriadne rany. Prípadne ich zabiť :D

Ak máte radi re-tellingy známych rozprávok, nemáte dôvodu túto knihu vynechať. Je jeden z najlepších, aké som čítala, aj keď sa ešte nedoťahuje na sériu Lunar Chronicles od Marissy Meyer a v rámci klasických YA/NA fantasy kníh to tiež nie je úplný skvost...Dobre, teraz po sebe čítam a je to trochu divná kritika na konci chválospevu :D Ale bohužiaľ neviem, ako lepšie vyjadriť fakt, že to bola výborná kniha, ale nie až taká perfektná, že by som sa z nej zložila. Už dávno som sa zo žiadnej fantasy nezložila, chcelo by to niečo naozaj výnimočné ;)